Zaujímavosti a Historky o Upíroch

20. srpna 2009 v 16:27 | Majka |  Sumrak (Twilight)

Povery o upíroch

Upíri (popr. vampíri) sú podľa encyklopédia mytologické alebo folklórne bytosti, ktoré sa živia ľudskou alebo zvieracou životnou silou. Vo väčšine prípadov sú to oživené mŕtvoly, ktoré sa živia vyciciavaním a konzumovaním krvi živých tvorov. Vo folklóre tento termín zvyčajne označuje nemŕtvych ľudí z východoeurópskych legiend, ktorí pijú krv. Tiež sa však používa na označenie podobných stvorení iných náboženstiev a kultúr. Charakteristika upíra sa veľmi líši a niektoré kultúry tiež hovoria o zvieracích upíroch, ako napríklad netopiere, psy, pavúky, ale aj mýtické bytosti ako chupacabra.
Model upíra spopularizovaný v 20. storočí je však založený práve na slovanskej mytológií.

Mytológia prastarých kultúr

Príbehy o mŕtvych bažiacich po krvi sa dajú nájsť v takmer každej kultúre na svete, vrátane tých najstarších. Upírom podobní duchovia zvaní Lilu sú spomenutí v skorej babylonskej démonológií, či dokonca ešte starší Akhkharu v sumerskej mytológií. Títo ženskí démoni sa vraj v noci potulovali po svete, pričom lovili a zabíjali novorodeniatka a tehotné ženy. Jeden z démonov, zvaný Lilitu, bol neskôr začlenený do židovskej démonológie ako Lilith.
V Indií môžeme nájsť príbehy o vetalách, bytostiach obývajúcich mŕtvoly. Známa rozprávka hovorí o kráľovi Vikramadityovi a jeho nočných pokusoch chytiť vetalu. Tieto legendy boli spísané v knihe Baital Pachisi. Vetala je nemŕtve stvorenie, ktoré podobne ako netopier, visí dole hlavou zo stromu pri cintorínoch.
Stará egyptská bohyňa Sekhmet podľa jedného mýtu masakrovala ľudí kvôli krvi a utíšená bola až po vypití alkoholu zafarbeného krvou.
Strix, nočný vták, ktorý sa živí ľudským mäsom a krvou, je spomenutý v rímskych povestiach. Rumunské slovo pre upírov, strigoi, je odvodené práve od tohto slova, rovnako ako albánska shtriga a slovanská strzyga. Príbehy sú podobné ich slovanským ekvivalentom.

Slovanská mytológia

Podľa väčšiny slovanských národov sa upírom po smrti stávali mágovia alebo zlí ľudia, tí, ktorí umreli neprirodzenou smrťou alebo spáchali samovraždu, nesprávne pochovaní, poprípade nad ich otvoreným hrobom preletel vták alebo preskočilo zviera (hlavne u južných Slovanov). Niektorí dokonca verili, že dieťa narodené so zubami alebo s chvostom je predurčené stať sa upírom. Medzi najkurióznejšie patrí srbská povera, podľa ktorej sa upírom stanú ľudia s ryšavými vlasmi, poprípade bulharská povera o ľuďoch, ktorí sa rozprávajú sami so sebou.
Takýmto ľuďom niekedy preventívne prepichli telá kolmi, dávali im do truhly piliny alebo ťažké kamene, pribíjali ich klincami o truhlu alebo s nimi uložili krucifix. V niektorých krajinách im dokonca do hrobu dali kosu, aby si odťali hlavu, keď sa pokúsia vstať.
Rovnako ako ďalšie slovanské mýtické bytosti sa upíri báli cesnaku a niekoľkých ďalších predmetov. Zničení mohli byť odseknutím hlavy, spálením, postriekaním svätenou vodou alebo exorcizmom. Na Balkáne mohol byť tiež upír zastrelený alebo utopený.
Južní Slovania verili, že upír musí prejsť niekoľkými štádiami počas svojho vývinu. Prvých 40 dní bolo pre upíra kľúčových. Spočiatku iba tieň pomaly získaval silu z krvi, ktorú vycical a postupne tak získaval ľudské telo. Upíri boli tiež sexuálne aktívni a mohli plodiť deti. Títo sa buď stávali upírmi, alebo ich lovili, pričom využívali svoje zdedené schopnosti.
Východní Slovania zase verili, že upíri nepijú krv a dokonca v niektorých prípadoch boli vraj živí, alebo sa stali upírmi ešte pred smrťou. Hlavne počas epidémie cholery bolo na Ukrajine upálených niekoľko ľudí, pretože si ľudia o nich mysleli, že sa môžu stať upírmi.
Najznámejším slovanským upírom bol Srb Sava Savanovič, známy z románu Milovana Glišiča inšpirovaného folklórom.


V západnej a východnej okultistickej literatúre existujú zmienky, nijak vzácne, o radení upírov, tj. "mŕtvych ktorý sajú krv živím". Tieto historky boli niekoľkokrát shrnuté. V období romantizmu vzniká o upíroch rozsiahla beletria. Z tejto literatúry vychádza imago upíra, bytosti bielej tváre a zapadlých očí, s vyčnievajúcimi špičiakmi a dlhými nechtami, vyliezajúci v noci z hrobu a hľadajúci svoju obeť, obvykle spiacu, ktorej by sa zahryzol do hrdla a vysal z nej krv, s ktorou si udržuje svoju záhrobnú existenciu. Historky o upíroch boli obvykle situované do rumunskej Transylvánie, do Maďarska, Srbska a na Moravu, a to i autorov anglických, nemeckých a francúzskych. Modelom terajších románových a filmových postáv upírov nieje klasický upír hrabě Dracula z rovnomenného Stokerovho románu, ale upír lord Ruthven z poviedky Upír W. Polidoriho, sekretára lorda Byrona, ktorý dokončil Byronom započatý rukopis a vydal túto poviedku r.1918 pod Byronovim menom (Stokerov Drakula vyšiel až v r.1897 a už predtým vyšiel román Upír z Varney od Th.Presta - 1847).

V posledných rokoch sa však k problému upírstava obrátili aj psychatri, lebo boli objavené prípady hedonického sania krvi, konbinované v niekoľkých prípadoch s nekrofilnou antropofagiou. Obzvlášť pozoruhodný bol prípad Johna Haigha, londýnskeho umelca, ktorý si najprv sal vlastnú krv, neskôr kseb edo atelieru lákal mužov aj ženy, ktorých vraždil aby im potom mohol z krčnej tepny logať teplú krv. Bol odsúdený a popravený v r.1949. V nedávnych rokoch boli v Nemecku dokonca uskutočnené i výskumy, ktoré priniesli zaujímavé výsledky: osoby zo znakmi upíra reagovali častejšie negatívne na dotyk krížom v tyle než osoby bez týchto znakov. V tejto dobe istý západonemecký kriminalista identifikoval niekoľko hrobov, s ktorých vychádzali záhadné mľaskavé zvuky.. Nič menej český lekár - spisovateľ L.Souček(1982) síce pripúšťa, že viera v upírov je rozšírená i v Mexiku, Indii, Sírií a inde, ale jej pôvod je vraj nutné hľadať v oblastiach, kade prechádzali kočovné kmene Mongolov, Avarov a Hunov; ich bojovníci pilo krv svojich koní - a odtiaľ vznikla viera v upírov. Souček má i iný "vedecký" výklad upírstva, ktoré sa hromadne prejavilo r.1732 v srbskej Madvedii, kde boli exhumované mŕtvoly upírov, ktoré - aj keď boli pochované roky - vypadali akoby boli pochované nedávno. Vysvetľuje to "prirodzenou mumifikáciou" danou zvláštnym zložením hliny hrobov, ale zabúda na fakt, že iné mŕtvoly, pochované v blízkosti upírov a neskôr ako upíri, boli už poznačené rozkladom. Nález čerstvej krvi v telách exhumovaných upírov potom vysvetľuje výskytom hemoragickej purpury (ťažkej krvácanlivosti, ktorá sa vyznačuje tým, že sa ani po smrti krv nezráža). V uvedenom prípade sa jednalo o zomrelého hajduka Arnolda Paoleho, ktorí údajne ako upír zahubil behom troch týždňov štrnásť osôb, medzi nimi aj svoju manželku a svojich synov. Jeho mŕtvola javila po exhumácií upírsky vzhľad, rovnako ako mŕtvoly jeho obetí. Exhumácia bola vykonaná za asistencie vojenského lekára a jej výsledky boli protokolované


Charakteristiský prípad upírstva publikoval J.F.Weitenkampf. V dedine Kisolovie v Maďarsku zomrel akýsi Peter Plogojovič a bol obvyklým spôsobom pochovaný. Po niekoľkých dňoch náhle v dedine ochorelo niekoľko osôb a v ôsmy deň po krátkej chorobe deväť osôb zomrelo. Všetky tieto osoby na smrteľnej posteli vypovedali, že príčinou ich smrti je Plogojovič, lebo sa k nim v noci dostavil ako upír, položil sa na ne a z hrdla im sal krv. Bolo rozhodnuté otvoriť jeho hrob a mŕtvolu spáliť. Predstavitelia obce sa v tejto záležitosti obrátili na cisárskeho miestodržiteľa a miestneho farára, ktorý im túto akciu povolil. Po otvorení Plugijovičovho hrobu bolo zistené, že jeho mŕtvola, aj keď ležala v hrobe už tri týždne, nejavila menšie známky rozkladu a jej ústa boli naplnené čerstvou krvou. Mŕtvola bola z hrobu vyňatá, jej srdce bolo prebité špicatým kolom a potom bolo mŕtve telo spálené. Vyčíňanie tohoto upíra od tej doby skončilo.
O novovekom prípade upírstva referoval známi okultný spisovateľ G.W.Surya, ktorý ho pozoroval spolu zo známym teozofom dr. F.Hartmannom. Prípad sa odohrával na zámku poblýž hermannstadtu v Nemecku. V jednom zo sálov visel obraz dámy v kožušinovom plášti a s veľkým klobúkom. Portrétovaná dáma sa vyznačovala zvláštnym výrazom očí. V zmienenom zámku sa odohrávala spiritistická seansa, na ktorej sa prejavil duch dámy zo zmieneného obrazu. Duch sa ponúkol jednému členovi krúžku, pánovi W., že ho tú noc navštívi a telesne sa mu zjaví. To sa potom o druhej hodine v noci aj skutočne stalo. zjavenie zotrvalo v prítomnosti pána W. asi dve hodiny a neskôr bolo pozorované i inými osobami. Potom bol zámok strážený súkromným detektívom, ktorý tohoto ducha síce nepozoroval, ale v jedno hlásení uviedol, že pred zámkom zbadal staromódne oblečeného kočiša zo záprahom dvoch koní.

Tú noc potom pozoroval iný muž, ktorý sa neskoro v noci vracal domov okolo miestneho cintorína, povoz zo zlatými ozdobami, z ktorého vystupovali dve elegantne odeté dámy a stretli sa pred cintorínom s mužom, ktorý jednu z nich oslovil ako "Elgu". Niektorý členovia krúžku chceli potom obraz zničiť. Surya potom nad obrazom učinil znamenie pentagramu a o "Elge" potom už viac nebolo počuť. Nič menej v miestnosti kde bol obraz "Elgy" umiestnený, sa ďalej čas od času ozýval silný lomoz a akási sila niekedy bránila otvoreniu jej dverí. Inokedy bol pozorovaný zjav, ktorý sa pohyboval k obrazu, v ktorom sa ako keby rozplynul. I ďalšiemu mužovi sa neskôr duch "Elgy" prejavil výraznou materializáciou. V prípade "Elgy" šlo pravdepodobne o arrivizmus (vysávanie životnej sily), v žiadnom prípade o upírstvo klasického typu.

Vedľa upírstva (vampirizmu) zameraného na "sanie krvi z živých"- krv je získavaná ako prostriedok revitalizácie, umožňujúci ovšem upírom len akúsi strnulú záhrobnú existenciu (vegetovanie), existuje vampyrizmus ektoplazmatycký, zvaný tiež arrivizmus, spočívajúci vo "vysávaní životnej sily". Arrivisti sú živý ľudia, ktorý vedome či nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tu môžu tieto osoby strácať v prítomnosti ľudí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k samovoľnej strate vitálnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach indukovala
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 kolínska kolínska | 6. ledna 2011 v 13:32 | Reagovat

jejooo nečitala som to

2 veronika némethová veronika némethová | E-mail | 18. října 2012 v 20:05 | Reagovat

volám sa Veronika mám iba 10rokov.
Cez leto sa mi stalo niečo zvláštne kúpali sme sa v bazéne sme sa potápali,moja kamoška počítala sekundy
ked zrazu zbadala že mám pod vodou ryšavkasté vlasy ale pritom ja ich mám farby:špinavý blond.

e

3 Monika Monika | E-mail | 10. března 2013 v 16:36 | Reagovat

Ahoj, prosím ťa mohla by si mi poslať zrdoj odkiaľ si čerpala? ten článok je vynikajúci, avšak potrebujem presný zdroj. vďaka

4 BenyX BenyX | E-mail | 16. ledna 2017 v 18:03 | Reagovat

I found this page on 17th place in google's search results. You need some search engine optimization. Many webmasters think that seo is dead in 2017, but it is not true. There is sneaky method to reach google's top 5 that not many people know. Simply search for:  pandatsor's tools

5 FelixC FelixC | E-mail | Web | 18. ledna 2017 v 10:48 | Reagovat

Máte spoustu zajímavých článků

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama